Ministerstvá na Facebooku? It’s complicated

5. July 2020

Keď pred pár dňami upozornil Rado Choleva, že nové ministerstvo Veroniky Remišovej si názov stránky na Faceboku zmenilo na “Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a investícií”, nešlo len o vtipný preklep. Tento prípad totiž nie je unikátny a celkom dobre ilustruje, ako málo profesionálne pristupujú ministerstvá k manažovaniu svojich stránok na najväčšej sociálnej sieti.

Aktuálne má svoju Facebookovú stránku každé jedno z ministerstiev. Pravidelne sú updateované novým obsahom, často aj unikátne vytvoreným pre sociálne siete, napr. vo forme infografiky alebo videa. Problémom je, že tu väčšinou ich práca končí a buď nevyužívajú ďalšie možnosti komunikácie na Facebooku, alebo ich využívajú zle. Tu je pár konkrétnych príkladov z posledných týždňov:

1. Ministerstvo nepatrí ministrovi

Príklad vyššie nebol len vtipný, ale zároveň aj trocha nepatričný. Dať si ako profilový obrázok ministerstva fotku Veroniky Remišovej je nevhodné. Zároveň to však dobre ilustruje skutočnosť, že časť ministerstiev berie FB stránku ako kanál na promovanie ministra a jeho práce.

Ministerstvo investícií však v tomto nie je jediné, napríklad na instagramovom profile Ministerstva financií má peknú profilovku Eduard Heger.

2. Veľa stránok takmer nikoho nezaujíma

Na číslach interakcií (lajky, komentáre a pod.) ministerských stránok za jún je vidieť, že viaceré vzbudzujú len veľmi malý záujem. Ak si odmyslíme novovzniknuté Ministerstvo investícií a investícií, tak najhoršie na tom sú ministerstvá spravodlivosti, dopravy alebo zahraničných vecí, ktoré denne dosahujú len niekoľko desiatok interakcií.

Slušné čísla dosahuje len zdravotníctvo (veľku rolu v tom hrá určite korona), nad 10-tisíc interakcií sa v júni dostalo aj ministerstvo obrany a pôdohospodárstva.

3. Nevyužívajú možnosť promovať obsah

Jedným z riešení ako zvyšovať dosah a interakcie na príspevkoch je ich promovanie. Túto možnosť využívajú ministerstvá len veľmi zriedka (aktuálne 2 zo 14) a väčšinou sa spoliehajú len na organický dosah príspevkov. Pritom pre stránky politických strán a politikov je promovanie príspevkov úplne bežné, dokonca aj pre iné verejné inštitúcie. Dobrým príkladom je profil Bratislavy, ktorý aktívne sponzoruje veľkú časť príspevkov na rôzne cieľové skupiny.

To, že ministerstvá nemajú budget na sponzoring neznamená len to, že ich posty majú málo lajkov, ale aj to, že ich nevedia cieliť na vybrané publiká. Napríklad, ak ministerstvo zverejní výzvu pre konkrétnu skupinu obyvateľov, bolo by super, keby ju aj následne reklamou zacielilo.

4. Ak aj promujú, tak to robia netransparentne…

To, že sú ministerstvá politické organizácie je asi bez debaty, avšak na Facebooku sa tvária, že ich obsah politický nie je. Platí to pri sponzorovaní príspevkov, ktoré ako politickú reklamu neoznačuje ani jedno z ministerstiev. V praxi to znamená, že sa neuložia do knižnice politických reklám a nikto si nevie spätne pozrieť, koľko peňazí na ne vynaložili, na ktoré publiká ju cielili alebo koľko užívateľov zasiahli.

Tento zjavne politický post Ministerstva práce o vyplatenej pol miliarde eur je stále aktívny, ale keďže ho neoznačili ako politickú reklamu, nikto si nevie pozrieť žiadne detaily. Najhoršie je, že to takto robia úplne všetky ministerstvá.

5. …alebo úplne nezmyselne

Ešte horšie ako netransparentnosť je zbytočné plytvanie peniazmi. Len v júni na mňa vyskočila page like reklama (zameraná na získanie lajkov pre stránku) Ministerstva hospodárstva a následnej aj Ministerstva práce a rodiny. Pritom každý, kto aspoň trochu rozumie manažovaniu stránok na Facebooku vie, že počet fanúšikov na stránke je nerelevantný, keďže majú už len veľmi malý vplyv na dosah príspevkov.

Pred 5 rokmi to bol už celkom prešľap, ale robiť page lajkové kampane dnes je skutočne symbol toho, že zodpovedné osoby tomu veľmi nerozumejú.

Ak nás nenájdu oficiálne informácie, priestor vyplní alternatíva

Príklady vyššie nemajú povedať, že všetky ministerstvá robia rovnaké chyby, alebo že ich ľudia vôbec nevedia čo robia. Skôr poukazujú na to, že im nevenujú dostatočnú pozornosť a nepokladajú za prioritu (napr. stránka MZ má len jedného admina).

Je zrejmé, že ministerstvá na svoje profily na sociálnych sieťach väčšinou nazerajú ako na informačnú nástenku a očakávajú, že ľudia si budú ich obsah hľadať sami. Alebo ak aj aktívne svoj obsah promujú, robia to netransparentne, prípadne nezmyselne.

V prípade ministerstiev by profesionálny manažment stránok na sociálnych sieťach mal byť nutnosťou a nie len bočnou aktivitou. O to viac, že oficiálne informácie dnes majú silnú konkurenciu v podobe rôznych alternatívnych alebo dezinformačných zdrojov.

Máte zaújem o bezplatný komunikačný audit?

Kontaktujte nás:

Email: toth@katedrakomunikacie.sk

Mobil: +421 908 169 879

Nechcete zmeškať novú analýzu?

Pridajte sa ku komunite fanúšikov komunikácie a dát.


Informácie o spracúvaní osobných údajov. Z odberu sa môžete odhlásiť kedykoľvek kliknutím na odkaz v pätičke newslettra alebo kliknutím na tento odkaz.