Matovičov Facebook je zatiaľ len „populist-lite“

08/04/2020

Igor Matovič je známy svojím aktívnym vystupovaním na sociálnych sieťach. Z jeho osobného profilu na Facebooku denne komunikuje témy, názory, postoje, ale aj úplne bežné záležitosti z prostredia rodiny či priateľov.

Jeho nevšedná komunikácia poskytla zaujímavý námet pre mňa a mojich kolegov, študentov katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Rozhodli sme sa preskúmať populistické tendencie v Matovičovej komunikácii na Facebooku počas trvania “Koronakrízy“. Toto obdobie sme ohraničili na dobu dvoch mesiacov počnúc dňom, kedy sme na Slovensku zaznamenali prvý výskyt tohto ochorenia (6.3.2020), končiac zhruba dva mesiace na to (14.5.2020).

Zamerali sme sa na FB príspevky z tohto obdobia a prostredníctvom metódy kvalitatívnej obsahovej analýzy sme ich následne kódovali do skupín, ktoré sme si vopred definovali. Tento prístup uplatňuje takzvaný theory-driven princíp, kedy nami vopred definované kategórie predstavovali to, čo sme v týchto príspevkoch hľadali. V prípade komunikácie premiéra Matoviča to boli populistické tendencie a naratívy.

Na základe autorov ako Mudde, Taggart, Kaltwasser, McDonnel či Albertazzi sme  sformovali kategórie, alebo presnejšie, dimenzie, z ktorých sa skladal skúmaný koncept populizmu. Tieto kategórie potom zahŕňali kódy, ktorými sme kódovali text príspevkov premiéra Matoviča a identifikovali v nich sklony k populistickým tendenciám.

Pár príkladov populistických rámcov

  • Prvou kategóriou bol tzv. „Folklórny štýl.“ Pod ním si možno predstaviť praktizovanie typických populistických praktík ako je zjednodušovanie (problémov a riešení), používanie jednoduchého jazyka „obyčajných ľudí“, humoru, „polopatistické“ vysvetľovanie, odkazy na rodinný život, národné tradície, nekonformné správanie sa, stotožňovanie sa s ľudom a jeho spôsobom života.

Príklad:

,,Kočky išli spať tak prišla naša chvíľka na trochu vínka…“ (11.5.2020)

,,Netešte sa s nuly cez sviatok vírus nerobí“ (9.5.2020)

  • Druhá kategória sa nazýva „My vs. (či?) oni.“ Je to dimenzia konceptu populizmu vyplývajúca z binárneho, čierno-bieleho videnia sveta politikom-populistom, z čoho vyplývajú naratívy morálnej nadradenosti obyčajných ľudí, hľadanie a pomenovávanie „nepriateľov (morálne nadradeného) ľudu“ a „vinníkov“ (morálne skazené elity);

Príklad:

„Myslím, že Pellegríniho chránenec Kajetán Kičura včera dostatočne rýchlo pochopil, s kým má do činenia. Nemôže mi len tak klamať do očí a škôlkarskými výhovorkami obhajovať zločin. Za trestuhodné správanie bude dnes na vláde zo svojej funkcie odvolaný a bude sa zodpovedať pred zákonom.“ (23.3.2020)

„Chcem ubezpečiť všetkých, ktorí si dovidia ďalej od nosa, že o prípadnom otváraní ďalších obchodov, či otváraní škôl a reštaurácií budú rozhodovať tí istí ľudia čo naposledy = elitný tím špičkových slovenských epidemiológov, infektológov a verejných zdravotníkov. Ešte inak – nebude o tom rozhodovať žiaden politik, akokoľvek by chcel …“ (10.4.2020)

  • Tretia kategória bola pomenovaná „Primus inter pares“ (lat. „prvý medzi rovnými“). Táto kategória vhodne vystihuje status politika-populistu, ktorý chce byť videný radšej ako hovorca či advokát ľudu, než ako jeho vládca,pretože práve tak by sa stal skazenou elitou, voči ktorej vystupuje. Indikátormi tohto konceptu sú snahy angažovať „obyčajných“ ľudí do politiky, zdôrazňovanie „vôle obyčajného ľudu“ , pripomínanie zastupovania ich záujmov, časté komunikovanie politického vývoja a situácie, ale aj emocionálnosť a zdieľanie svojej „každodennosti“ ako jedného z občanov, nie príslušníka elity.

Príklad:

Cítim sa ako zbitý pes. Za posledný týždeň si do mňa buchol už aj posledný trkvas, len preto, lebo opakovane hovorím bŕŕŕ… môžu nám ešte buchnúť osady,(…). (16.4.2020)

„(…) je správne naďalej chrániť ľudí na Slovensku (dajte smajlíka) alebo už môžeme bez akejkoľvek kontroly púšťať ľudí na Slovensko (dajte nahnevaného)?” (1.5.2020)

  • Štvrtým konceptom bol tzv. „Ochranca.“ Ten nadväzuje na predchádzajúce kategórie, no špecificky zachytáva predovšetkým paternalistické tendencie, ale aj naratívy na jednej strane chváliace ľudí, na druhej strane, pripomínajúce číhajúce nebezpečenstvo (skazených elít, nebezpečných skupín alebo fenoménov).

Príklad:

„Situácia je vážna, prosím, nebláznime! … to je názov dnešnej TB o 15:30. Verím, že po zverejnených informáciách prestane opakované blúznenie našich koaličných partnerov o otváraní obchodov či škôl hneď po Veľkej noci a zľahčovanie ochorenia Covid-19 na nejakú chrípku.“ (8.4.2020)

  • Posledným, piatym, konceptom bol tzv. „Kredit-taking.“ V rámci tejto kategórie sme využívali kódy, ktoré indikovali preberanie zásluh politikom-populistom a to mnohokrát (alebo iba „často“) za rôzne počiny, aj za tie, s ktorými nemá (alebo by nemal mať) nič priamo spoločné. Preberanie zásluh mnohokrát zahŕňa napríklad zvolenie populárnej politiky, úspešnú nomináciu, či naopak odvolanie z funkcie niekoho z predošlej garnitúry, príkladov by sme však našli oveľa viac.

Príklad:

,,Môj prvý skalp Kajetán….“ (21.4.2020)

,,Máme čistú dušu za ministra…konečne.“ (26.4.2020)

Populist-lite Matovič

Statusy Igora Matoviča o ňom prezrádzajú najmä tri skutočnosti:

  • V statusoch prevláda paternalistický motív. Matovič mnohokrát upozorňuje ľudí na hroziace nebezpečenstvá, ktoré často prezentuje v negatívnejšej perspektíve, než sa skutočne javia. Rád následne ponúkne jeho recept, alebo ním preferovanú možnosť, ako na krízovú situáciu zareagovať. Zvýraznenie rizika politikom vždy pomáhalo prijať inak nepopulárne, nepreferované či dokonca nepriatelené opatrenia.
  • Matovič rád predhodí názorových rivalov svojej „fanúšikovskej“ obci. Akákoľvek výrazná opozícia voči jeho plánom, politikám či postupom môže znamenať pre jej reprezentanta, že ho premiér “spomenie“ vo svojom statuse. Neraz pri tom operuje politickými zbraňami, ako „šachovaním“ s ťažko overiteľnými informáciami, či prezentovaním naopak známych skutočností vlastnou perspektívou. Využíva pri tom aj verejnú mienku, ktorá je však mienkou predovšetkým podporovateľov z okruhu OĽaNO a Matoviča samého. Verejná mienka, ktorá nekorešponduje s predstavou Matoviča, je neraz degradovaná, alebo nálepkovaná, ako napríklad v známom statuse Matoviča o „bratislavskej kaviarni.“
  • Premiér veľmi rád pôsobí ako jeden z občanov, rád ľudí zapája do diania, komunikuje s nimi záležitosti takpovediac zo zákulisia vlády a vládnutia, ale aj “z vlastnej kuchyne,“ z prostredia rodiny či priateľov. Veľmi rád sa so svojou Facebookovou audienciou podelí o svoje politické zásluhy, či o zásluhy niekoho iného. Preberanie zásluh tvorilo významnú časť jeho statusov, či už šlo o jeho personálne nominácie, či naopak odvolania persón dosadených predošlou garnitúrou.

Na základe statusov z pozorovaného obdobia je z nášho hľadiska možné označiť Matoviča za akéhosi „populist-lite“ politika, teda politika využívajúceho (zatiaľ) nie príliš konfrontačný, typický populizmus, aký možno napríklad sledovať u jeho náprotivku v Maďarsku, ale skôr jeho menej perfídnu stránku, ktorá je však nepochybne istým druhom populizmu. Bude zaujímavé sledovať, ktoré populistické motívy budú u Matoviča prevládať v nasledujúcom období, najmä po posledných medializovaných kauzách ohľadom diplomoviek, po ktorých sa v súčasnosti dostáva do prvých sporov s médiami.

Autori textu:

Monika Michalcová, Katarína Vavrovičová, Peter Blasbalg

Máte záujem o bezplatný komunikačný audit?

Kontaktujte nás:

Email: toth@katedrakomunikacie.sk

Mobil: +421 908 169 879

Nechcete zmeškať novú analýzu?

Pridajte sa ku komunite fanúšikov komunikácie a dát.


Informácie o spracúvaní osobných údajov. Z odberu sa môžete odhlásiť kedykoľvek kliknutím na odkaz v pätičke newslettra alebo kliknutím na tento odkaz.