Category: Nezaradené

Efektívna komunikácia na sociálnych sieťach vyžaduje permanentnú práce s dátami. Od ich zberu, spracovania, analýzy až vyhodnocovanie doterajších komunikačných krokov.

Opoziční aktivisti zastavili Amazon

Amazon zvažoval v roku 2018 ako svoje druhé sídlo v USA, New York. Napriek tomu, že jeho vybudovanie podporoval guvernér a aj starosta New Yorku spolu s 80% miestnych voličov, Amazon nakoniec musel cúvnuť pred tlakom opozičných aktivistov a rozhodnutie zmeniť. Rozhodujúcim sa stalo menovanie senátora Michaela Gianarisa do komisie, ktorá mala dohodnúť podmienky príchodu Amazonu a ktorá musela rozhodnúť jednohlasne. Jeho príklon k odporcom znamenal, že celý deal padol.

Opozícia a aktivisti boli najviac viditeľní v online priestore, konkrétne na Twitteri. Ako je vidieť z dát analyzovaných Harvard Business Review, kľúčový senátor Gianaris bol opozičnými názormi doslova obklopený, čo mohlo ovplyvniť jeho finálne rozhodnutie dohodu vetovať.

Napriek tomu, že majorita politikov a verejnosti podporovali príchod Amazonu, z pohľadu dotyčného senátora to mohlo vyzerať, že celé jeho bezprostredné okolie je proti. Dobre to je viditeľné na sieťovom grafe nižšie, ktorý ukazuje, že účty združené okolo opozičných aktivistov majú v bubline okolo senátora najväčší vplyv. Naopak, Amazon a jeho zástancovia boli na jej okraji a nepodarilo sa im dostatočne odkomunikovať svoje argumenty.

Prečo je analýza dát kľúčovou časťou komunikácie na sociálnych sieťach?

Tento prípad dobre ukazuje, ako by využitie dostupných dát zo sociálnych sietí pomohlo Amazonu komunikovať efektívnejšie a potenciálne ovplyvniť názor kľúčové senátora. Konkrétne vám analýza dát umožní:

• Pochopiť a identifikovať všetkých aktérov, ktorí sú v danom prípade relevantní. Kto sa k téme vyjadruje, v akej frekvencii a akú pozíciu zastáva. Pri príprave komunikačnej stratégie vám tak neunikne žiadny z dôležitých aktérov, prípadne nájdete potenciálnych spojencov. V prípade Amazonu, by takáto analýza odhalila, že dôležitý senátor je obklopený opozičnými aktivistami a ktorí to sú.

• Podrobná analýza dát odhalí nielen, kto je kto, ale zároveň vďaka nej dokáže zistiť, aký je vplyv jednotlivých aktérov v danom prípade alebo skupine. Aké je ich postavenie, kto a koľko iných aktérov ich počúva a s kým najčastejšie komunikujú. Inými slovami, kto má dosah na kľúčových aktérov a kto je naopak na okraji a nedôležitý. Teda napríklad to, že komunikácia Amazonu a podporovateľov jeho sídla v New Yorku je na okraji senátorovej bubliny a má na neho zanedbateľný vplyv.

• V neposlednom rade, mapovanie aktérov a ich vplyvu umožní nastaviť správnu stratégiu a mobilizovať potenciálnych spojencov a podporovateľov na sociálnych sieťach. Napríklad osloviť tých správnych influencerov alebo reagovať na tie najvplyvnejšie opozičné hlasy. Zároveň viete neustále vyhodnocovať, aké sú výsledky vašej komunikácie a ako sa mení celkový obraz.

Prípad Amazonu je len ukážkou, podobných príkladov, kde podcenenie online komunikácie a sociálnych sietí znamenalo zásadný dopad na veľké projekty, sú desiatky. Plánovať a exekuovať komunikačnú kampaň spolu s dôsledným mapovaním a analýzou dostupných dát by preto malo byť ich neodmysliteľnou súčasnou a je výraznou výhodou pri dosahovaní cieľov.

Od svojho ohlásenia vyvolal projekt Nového Istropolisu, ktorý pripravuje spoločnosť Immocap, množstvo diskusií a otázok. Niet sa čo čudovať, keďže ide o významnú lokalitu pri Trnavskom mýte, ktorej súčasťou je budova „starého“ Istropolisu. Ten bol postavený za účelom komunistických zjazdov, posledné desiatky rokov sa využíval sporadicky na rôzne koncerty alebo konferencie a v súčasnosti je takmer nevyužívaný. Celé územie je tak zanedbané a z pohľadu urbanizmu „mŕtve“.

Keďže zámerom developera je presvedčiť verejnosť o benefitoch svojho nového projektu a vytvoriť komunitu jeho podporovateľov, spustil aj profily Nového Istropolisu na sociálnych sieťach, konkrétne na Facebooku a Instagrame. A komunikáciu s kritickou verejnosťou a fanúšikmi na nich zveril do rúk Katedry Komunikácie. Náš prístup k zadaniu pozostával z troch krokov:

1. Stratégia maximálnej otvorenosti

Každý developerský projekt je verejnosťou vnímaný citlivo a tento obzvlášť. Vedeli sme, že vyvolá množstvo komentárov, ktorých značná časť bude výrazne negatívna alebo konfrontačná. Napriek tomu sme sa od začiatku rozhodli viesť čo najotvorenejší dialóg a nevyhýbať sa ani týmto reakciám. Nemazali a neskrývali sme preto žiadne komentáre. Za čiarou boli len vulgárne príspevky.

Logika za tým bola jednoduchá. Aj keď sa vám konkrétneho človeka presvedčiť nepodarí, diskusie pod príspevkami sú verejné a číta ich množstvo ďalších ľudí. Netreba totiž zabúdať, že väčšina používateľov sociálnych sietí zostáva v pasívnej rovine. Nikdy nič neolajkujú alebo nekomentujú, ale obsah konzumujú rovnako. To znamená, že keď reagujete na komentár, neodpovedáte len konkrétnemu človeku, ale v podstate celej komunite, ktorú zasiahne váš príspevok.

Zároveň otvorená diskusia vyvolá často reakcie aj vašich podporovateľov, ktorí sa za vás buď postavia, alebo priamo diskutujú s užívateľom s iným názorom.

2. Segmentácia dotknutých komunít

Ďalším krokom bolo rozčlenenie dotknutej verejnosti do viacerých cieľových skupín podľa toho, ktorý aspekt projektu ich zaujíma alebo vyvoláva reakciu. V tomto nám poslúžili dáta z predošlých diskusií, ktoré sme na základe obsahovej analýzy spracovali a ukázali, že diskutujeme s tromi rozličnými cieľovými skupinami:

• Susedia projektu – ľudia bývajúci v bezprostrednom okolí Trnavského mýta. Pre túto skupinu sú najdôležitejšie témy ako vplyv projektu na dopravu v území, možnosti parkovania alebo funkcie, ktoré bude obsahovať.
• Nadšenci architektúry – ľudia, ktorí citlivo vnímajú nahradenie pôvodnej budovy Istropolisu. Najväčšou témou je kvalita architektonického návrhu nového a starého projektu.
• Bratislavčania hľadajúci kultúru – široká verejnosť obyvateľov hlavného mesta, ktorí sa zaujímajú o osud nového kultúrneho a kongresového centra a obávajú sa, aby Istropolis nedopadol ako projekt PKO.

3. Dôsledná príprava argumentov

Posledným krokom bola už len dôsledná príprava. Cieľom bolo komunikovať nielen otvorene, ale aj faktograficky a odborne s každou dotknutou skupinou, preto sme na začiatku študovali obrovské množstvo materiálov, od vypracovaných štúdii až po všetky verejné vystúpenia. Aj keď stále intenzívne komunikujeme so zástupcami developera, snažíme sa čo najväčšie množstvo reakcií spracovať bez nutnosti ich zásahu.

Nový Istropolis je beh na dlhé trate a bude určite ešte terčom mnohých polemík. Doterajšia skúsenosť však na množstve reakcií ukazuje, že otvorená a racionálna diskusia s dotknutými komunitami je cesta správnym smerom.

PS. Na záver komentár, ktorý vyhral internety 🙂

V našej druhej analýze sme sa  venovali téme presahu jednotlivých sociálnych sietí do Clubhouse. Vyskúmali sme, že aj Instagram aj Twitter majú celkom solídne zastúpenie. Ich prítomnosť však bola skôr nástrojom ako cieľom používateľov. Mnohí Clubhouseri sa totiž stali úspešnými práve kvôli množine podporovateľov práve na Instagrame. O to zaujímavejší je pohľad na prekryv CBH so sieťami, ktoré nemajú priamu integráciu na CBH profily. Postupne si ich tu rozoberieme, dnes sa zameriame na LinkedIN.

Ako je z grafiky vidno, podiel ľudí s LinkedIn profilom je veľmi vysoký pri aktuálnej skupine SVK CBH profilov. Z tých, čo o sebe niečo vyplnili až 56% má aktívny LinkedIn profil. Dokonca aj keď zoberieme celkovú masu CBH používateľov, najpopulárnejšie profesná sieť dosahuje až 23% podiel. To naznačuje, že CBH môže plniť podobné funkcie (networkingu, scoutingu a pod.) ako LinkedIN. Ak ste tiež na LinkedINe, neváhajte sa preto pridať do našej LinkedIN SVK CBH skupiny.

Roomky, Roomy, Miestnosti

Keďže sme sa v ostatnom diele nášho bádania o SVK CBH venovali viac užívateľom platformy (a ich demografii), radi by sme vybalansovali náš focus a tento krát sa bližšie pozreli na dáta ohľadne miestností (alebo roomiek), ktoré sa na platforme v Slovenskom prostredí odohrávajú.

Za posledný týždeň opäť mierne poklesla aktivita v organizovaní SVK roomov, a prepadla sa opäť pod 40 miestností za deň. Na druhej stane mierne stúpla užívateľská odozva na miestnosti. Meraná pomocou RAS metriky, diváci sa vybrali o niečo viac do zorganizovaných miestností (posun z 14% RAS na 16%).

Hlavným argumentom pre zvýšenie užívateľskej odozvy je kontinuálne klesajúci podiel „Kávička/Krčma“ typu miestností. Síce stále tvoria štvrtinu obsahu, ktorý sa na SBH nachádza, ale v úvodných týždňoch CBH dosahoval tento pomer takmer polovicu, čiže z hľadiska kvality obsahu určite o krok správnym smerom.

Quo vadis, obsah CBH?

Niektoré formáty CBH roomiek už si začínajú hľadať svojich stabilných poslucháčov a diskutujúcich. Hoci celkový obraz je trochu ešte roztrieštený (70 kategórií obsahu má najviac 1 roomku v týždni), pre niektoré početnejšie kategórie sa nám podarilo zostrojiť „time plán“ umiestňovania tohto obsahu zo strany organizátorov takýchto miestností:

Spozorovali sme aj niekoľko zanikajúcich a naopak prichádzajúcich trendov obsahu a formátov na Clubhouse. Zo všetkých trendov za zmienku stoja najmä nasledovné.

V pravidelnom Townhall meetingu so zakladateľmi Clubhouse siete zaznelo, že by chceli v dohľadnej dobe podporiť uchytenia sa Denných čítaných správ, Duchovných omší a Politických diskusných fór a mítingov na sieti.

Čo sa deje počas trvania miestnosti? Stabilita publika

Okrem bežných štatistík sa vám každý týždeň snažíme priniesť aj aspoň jednu „dátovú lahôdku“, ktorá objasňuje nejaké dôležité správania alebo fungovania na CBH platforme. Tou tohto týždňovou lahôdkou je meranie stabilnosti publika počas trvania miestnosti.

Dali sme si tú námahu niekoľko miestností zmonitorovať naozaj po drobných kúskoch a v 3 sekundových intervaloch mapovať ako sa hýbe publikum daného eventu. Z tohto skúmania vyplýva niekoľko veľmi dôležitých poznatkov.

Metriky stability/fluktuácie publika sme sa snažili dať do vzťahu s Watermark metrikou, ktorú si ktorýkoľvek organizátor dokáže poľahky ustriehnuť (aj počas samotného moderovania). Z detailného skúmania vyplýva, že skutočný počet divákov, ktorí videli aspoň kúsok programu v danej miestnosti, dosahuje viac ako 2x Watermark merania pri miestnostiach, ktoré trvajú aspoň 90 minút. Dôležitým faktorom pre moderátorov je, že publikum dosiahne svoju podstatnú silu už sa prvé 3 minúty, pričom ľudia, ktorí striehnu na daný event sa dostavia do roomky už za prvých 40 sekúnd jej trvania.

Ako rýchlo rastú sledovatelia influencerom?

Pokračujeme aj v sledovaní TOP influencerov v jednotlivých týždňoch podľa počtu followers. Ako ukazuje porovnanie s predchádzajúcim obdobím, poradie v rebríčku sa výrazne nemení. Stále vedie Pil C, nasledovaný Petrom Altofom a Martinou Horňákovou. Za zmienku stojí návrat Separa, spôsobený pravdepodobne odblokovaním pôvodného profilu.

Zároveň sme sa pozreli na nárast počtu sledovateľov po jednotlivých dňoch. Graf nižšie ukazuje, že je pravidelný a TOP influencerom rastie rádovo v stovkách denne. Navyše, graf ukazuje, že sa v porovnaní so začiatkom februáre postupne spomaľuje, čo môže kopírovať aj pomalší nárasť užívateľov na Clubhouse.

Opatrenia na boj s pandémiou tvrdo zasiahli celý segment gastra a vietnamská sieť reštaurácii PHOčkáreň nebola výnimkou. Tá má viacero prevádzok v obchodných centrách, ktoré zo dňa na deň stratili takmer celú návštevnosť. Prechod na online objednávky bol preto logickou voľbou a časom pribudla aj vlastná donáška, „PHOslíček“. O jej vyťaženie sa mala postarať Katedra Komunikácie.

Prevádzky PHOčkárne majú oproti značnej časti konkurencie veľkú výhodu. Tou je verná komunita milovníkov nielen ich famóznej vietnamskej polievky, ale celkovo konceptu vietnamskej kuchyne pripravovanej z kvalitných surovín. Cieľom bolo preto túto komunitu nájsť a osloviť aj v online prostredí, prípadne rozšíriť jej rady o nových milovníkov „vietmňamiek“.

V prvom kole sme preto zapojili do hry dostupné dáta a vychádzali sme aj z analýzy afinity fanúšikov PHOčkárne k influencerom či médiám (viac tu). Postupne sa nám podarilo identifikovať viacero skupín verných alebo potenciálnych zákazníkov, či už podľa ich nákupného správania alebo záujmov, napríklad o kvalitné jedlo a nové gastro zážitky.

Keďže na každú skupinu platí niečo iné, pripravili sme pre nich viaceré kreatívy šité na mieru ich správaniu alebo rozhodovaniu.

Napríklad pre ľudí, čo si objednávajú PHO na obed počas pracovných dní:

Alebo pre tých, ktorí uprednostňujú donášku k víkendovej večernej pohodičke:

Na potenciálne nových zákazníkov zas čakala špeciálna akcia alebo „happy hour“:

Samozrejme, súčasťou kampaní bolo ich neustále optimalizovanie a zber ďalších dát, ktoré nám umožňovali byť ešte efektívnejší a presne vyhodnocovať úspešnosť jednotlivých kampaní. A že sa dátový prístup osvedčil, ukazujú aj čísla návratnosti. Prvý mesiac spolupráce sme za jedno euro investované do marketingu priniesli PHOčkárni skoro 4 eurá na objednávkach. Po troch mesiacoch sme už boli na viac ako 8 eurách za jedno investované.

Zároveň nezabúdame ani na budovanie online komunity a zvyšovania poznateľnosti značky. Pozitívnym vedľajším efektom kampaní sú stovky tisíc impresií a množstvo pozitívnych interakcií so spokojnými zákazníkmi. Mimochodom, nedáte si aj vy dnes najlepšiu vietnamskú polievku v meste?

Niekoľko týždňov sa snažíme v tandeme Mocnedata.sk a Katedrakomunikácie prinášať štatistiky o vývoji slovenskej komunity na Clubhouse. Pre lepšie pochopenie dynamiky na Slovensku je však cenné poznať aj ako sa táto sieť vyvíja globálne. Na začiatku Februára 2021 celkový počet užívateľov Clubhouse prekonal už 6 miliónov. Ako je vidno, rast nabral naozaj na exponenciálnom raste. Je teda radno predpokladať, že už v dnešných dňoch teda počet užívateľov dosahuje 7 miestne číslo. Podľa dostupných údajov slovenská komunita predstavuje 1.1%. 

Okrem USA a GB, kde sa Clubhouse natívne rozprúdil, Nemecko patrí medzi ukážkové príklady najostrejších nárastov. Po 15. januári 2021 sa denné počty nových účtov pohybovali v desiatkach tisícoch ľudí. Ako si teda stojí Slovensko?

V ktorých krajinách kedy odštartoval CLUBHOUSE

Vo väčšine svetových fenoménov Slovensko nepodozrievame, že je v prvých šíkoch svetových dejín. Občas i neprávom, veď padáky, banícke odvodňovacie skrutky a mnoho iných vecí zo Slovenská naozaj pochádza. Ako si teda stojíme v Clubhouse vývoji? A na ktoré krajiny sa máme pozerať ako na inšpiráciu?

Ako je vlastne možné určiť k akému dátumu sa krajina “rozbehla” na Clubhouse? Za týmto účelom sa zozbierali časové stopy vzniku profilov v jednotlivých jazykoch, štatistiky downloadu appiek z app-storu pre dané krajiny ako aj Google trends vyhľadávania Clubhouse kľúčového slova. Preložením týchto troch zdrojov bolo preukázané, že z hľadiská dátumov sa tieto tri zdroje veľmi presne prekrývajú. Preto postačuje pre odhad štartu CBH v danej krajine sledovať tú najjednoduchšie získateľnú metriku, práve náhle zmeny vo web search štatistikách.

Zmapovanie týchto údajov prinieslo pre Slovensko pomerne prekvapivé správy. Totiž Slovensko bola hneď siedma krajina poradí na svete, kde explodoval Clubhouse. V takmer identickom čase sa Clubhouse rozbehol v Nórsku a Dánsku, takže to môžu byť naši súrodenci, ktorých sa oplatí sledovať.

Kto naopak môže byť pre nás inšpiráciou? Ktoré krajiny boli v prvej šestke pred Slovenskom? Dobrá správa je, že naši bratia Česi sú ešte o kúsok bližšie k BIG BANG. Z európskych krajín sú pred nami ešte Česko a DACH krajiny. Dôležité je povedať aj to, že existuje len 5 krajín sveta, kde to Clubhouse dopracoval na celkovo najsťahovanejšiu aplikáciu zo všetkých v danej krajine. A Slovensko patrí medzi týchto 5 krajín (spolu s ČR, Japonskom, Tureckom a Nemeckom)! To dáva nádej aj pre tých, ktorí CBH aktivitu uchopia správne. Môžu byť totiž vzorom a inšpiráciou pre väčšinu trhov, ktoré sú na grafe “za nami”. Samozrejme táto konkurenčná výhoda potrvá možno iba niekoľko mesiacov. But still.

CLUBHOUSE – Rozličné správanie mužov a žien

Už hneď pri úplne prvej analýze skladby užívateľov Slovenskej CLUBHOUSE komunity sme poukázali na to, že hoci z hľadiska skladby užívateľov sú pohlavia zastúpené paritne (dokonca s miernou prevahou žien), v aktivite ľudí na platforme je, žiaľ, v SVK komunite dominantný mužský element. Tieto prvotné naznačenia sa opäť potvrdili aj pri nazeraní na zbieraní followerov za prvé dni. Ako na pravej strane grafu máte šancu vidieť, obe pohlavia začínajú s rovnakým počtom followerov pri vstupe. Už po pár dňoch však sa muži oveľa viac orientujú na budovanie followershipu ako ženy. Ak by tento trend dlhodobo pokračoval, znamenalo by to, že väčšina diskusných miestností stále budú dominované spíkrami mužského pohlavia. Čo by som pokladal za škodu. Ponúkame preto špeciálnu pomocnú ruku pre ženy, ktoré by radi boli protiváhou tohto trendu. Ak patríte medzi ženy, ktoré svoju aktivitu na Clubhouse zobrali  opatrnejšie, ozvite sa nám na info@mocnedata.sk, radi Vám pomôžeme.

Základné štatistiky o Slovenských roomoch

Tak, ako sme diskutovali pri druhom vsupe našej série, Clubhouse na Slovensku zatiaľ trpí nedostatok contentu. A tak “sa počúva” primárne to, čo je dostupné.  Dobre dokumentovaný je tento jav aj detailnejšou analýzou roomiek (diskusií), ktoré sa udiali na platforme v Slovenskom jazyku za posledných 10 dní. Ešte pred ponorením sa do samotných dát treba otvorene povedať, že tento druh monitoringu sa zbiera najťažšie. Sledovať roomky len zo samotného prehľadu roomov (CBH ho volá “Hallway”, keby ste sa s tým niekedy stretli) je veľmi nepresné, čo by som rád dokumentoval aj týmto screenshotom:

Tak ako vo fyzike, budeme musieť nad niektorými aspektmi reality prižmúriť jedno oko. Rozhodli sa preto monitorovať iba roomky, ktoré trvajú aspoň 15 minút, hlavný moderátor je Slovenka alebo Slovák, a ktoré po uplynutí 15 minút majú aspoň 5 účastníkov. Pre účely klasifikácie do oblastí je potrebné, aby bolo zrejmé, o aký druh diskusie ide (čo verifikujeme aj prítomnosťou v roomkach). Pri nazeraní na nižšie uvedené čísla, prosím berte tieto limity v zreteľ.

Za prvé týždne Februáru 2021 sa v Slovenskej CBH komunite denne spustí približne 40 roomov. To možno vyznieva ako pomerne dosť, ale v skutočnosti to dáva šancu vyniknúť len niektorým témam. Mnohé iné roomky témy ešte na svoju (pravidelnú) roomku len čakajú. Vzhľadom na odhad priemerného trvania (cca 75-90 min) na jednu roomku sa denne vyprodukuje cca 60 hodín diskusii. Keďže takmer polovica z nich sa deje v prime time medzi 20:00 a 23:00, ešte nemožno „prepočúvať“ celý deň na Clubhouse čisto v SVK roomkách, ale s pridaním češtiny to už možné asi je. Ak odhliadneme od (zatiaľ slabej) rozmanitosti obsahu, nachádzame sa aktuálne v podobnej situácii ako keď na Slovensku začala vyslieť STV jeden program celodenne. Fáza, keď si na káblovke môžete pustiť len Discovery channel alebo Cartoon network  je teda ešte na míle ďaleko.

O tom, prečo sa v tejto situácii nachádzame vypovedá pekne ďalší graf, kde sa pozreli na to, akú reputáciu (= počet followerov) v priemere majú ľudia, čo organizujú roomky? Myslím, že všeobecné očakávanie je, že roomky robia hlavne hviezdy. Že je to mýtus, potvrdzuje nižšie uvedená štatistika, ktorá jasne ukazuje, že len 24% percent roomov bolo takých, kde aspoň jeden organizátor má viac ako 1000 followerov. Ak by sme preložili štatistiku organizátorov “populačnou” krivkou Slovenského CBH (na grafe čiarkovane), dospeje k zaujímavému poznatku, že najväčšiu odvahu spúšťať roomky pre ľudí je pri ľuďoch s 100 až 200 followermi. (Táto skupina organizuje až 4x viac roomov, ako by sa podľa ich podielu v populácii CBH používateľov prináležalo). Ak sa tento odpozorovaný trend udrží dáva to veľkú nádej pre rast objemu a rozmanitosti obsahu. Obeťou za tento rast asi bude Klondike roomiek, kde postretne všelijaké bizárne formáty. Ale o tom viac inokedy.

SVK ROOMS – Ako merať úspech (svojho) roomu  

Ak patríte medzi moderátorov roomiek alebo po tom poškuľujete, tak po prečítaní prechádzajúcich faktov vám  možno napadlo: Ako merať, či môj obsah je relevantný pre komunitu. Treba otvorene povedať, že CBH ešte žiadnu oficiálnu metriku nezverejnil. Takže pri potykaní sa s touto úlohou sme museli načrieť do iných podobných modelov na meranie “záujmu o obsah” a prispôsobiť ich špecifikám CBH obsahu. Nakoniec sme sa dopracovali k metrike, ktorú pracovne nazývame R-A-S  (Relative Appeal Score). Ide o pomerový ukazovateľ, ktorý sa skladá z nasledovných 3 vstupov, ktoré o každej roomke potrebujete zozbierať, aby sa dalo RAS skóre vypočítať. Volili sme však úmyselne ukazovatele, ktoré si dokážete každý zozbierať sám, aby toto meranie mohli byť selfservice:

Watermark = Predstavuje najvyšší dosiahnutý počet hláv v publiku počas celého trvania eventu

Autorita moderátorov = Vplyv ľudí, ktorý zvolávajú room. Ideálne by sa malo merať ako Total unique reach1, to je však v tejto situácií nemerateľné. Preto sme sa rozhodli použiť Max Individuálnu autoritu a diskont pomocou co-host koeficientov.

Koeficient zapojenia co-hostov = Zohľadnenie „gang faktoru“ na kombinovanie celkové dosahu eventu. Penalizuje silent spíkrov, ktorí robia „křoví“ headlinerovi. Pre účely výpočtu používame nasledovnú tabuľku koeficientov:

Celkový RAS ukazovateľ sa následne počíta ako = WATERMARK / (AUTORITA * KOEF). Z definície ukazovateľa, môže nadobúdať hodnotu od 0% do 500 000% (, ktoré sa dá dosiahnuť, ak človek s 1 followerom sám vedie event na ktorý prišlo 5000 ľudí, čo je maxim pre roomku). Hodnoty okolo 0% predstavujú veľmi slabú roomku, naopak hodnoty nad 70% už signalizujú, že autor získava organizovaním takejto roomky na významnosti v komunite. Detailné zhrnutie týchto princípov v nasledovnej infografike:

Príklad: Ak spomedzi organizátorov najvyššiu autoritu (pred spustením roomu) dosiahol Juro, ktorý mal 900 followerov, room moderovali traja ľudia a celkovo v publiku v jednom sedelo v tom istom momente maximálne 350 ľudí, RAS tejto miestnosti by bolo RAS = 350/(900 * 1.1) = 35% (čo je taký slušný priemerný výkon).

Atraktivita vybraných tém  

Systematické meranie RAS metriky pre veľkých počet roomov nám umožňuje urobiť aj nejaké prvotné závery pre to, ako atraktívne sú rôzne formáty a obsahy roomov, o ktorých sa na CBH SVK diskutuje. Radi by sme tu však dali na pravú mieru, že nejde o hodnotenie kvality spíkrov alebo obsahu ako takého. RAS skóre len poukazuje na to, ako táto roomka zarezonovala v komunite. Ak však nejaká téma opakovane (aj od rôznych spírkov) dosahuje vysoké RAS hodnoty je možno zjednodušiť, že táto téma (alebo formát) je niečo, čo CBH používateľov priťahuje. Ak teda máte nízke RAS skóre neznamená to, že máte nekvalitný obsah. Znamenáto len to, že skupina vašich followerov bude rásť výrazne pomalšie, ako pre autorov s vysokými RAS koeficientmi. Ak teda máte pocit, že obsluhujete okrajovú tému a máte pocit, že skupin ľudí, ktorá váš obsah sleduje je “už tak maximálne toľko, koľko sa dá vytlačiť”, tak RAS skóre vás nemusí priliš trápiť. Môžete ho však používať na vzájomne porovnanie “páčivosti” jednotlivých dielov série medzi sebou.

Vzhľadom na cca 40 roomov denne, nemožno zatiaľ odmerať atraktivitu všetkých tém, ktoré sa na CBH SVK objavili. Ale pre 11 najšťastnejších sme sa o akýsi pomyselný rebríček pokúsili. Bežné “krčmové debaty” dosahujú RAS okolo 10%. Najatraktívnejšie témy (Cestovanie, Sexualita a Politika) dosahujú hodnoty medzi 70% až 130% RAS metriky. Tieto údaje budeme samozrejme podrobne zbierať a naďalej vyhodnocovať, takže komplexnejší pohľad na atraktivitu tém vám prinesieme v niektorom z budúcích vydaní, až počet zmonitorovaných SVK roomov budete v rádoch (vysokých) tisícov.

Kto je TOP influencer?

Za pár týždňov sa na slovenskom Clubhouse vyprofilovala skupina prvých influencerov. Rýchly rast siete zapríčinil, že viacerým influencerom skokovo rastú sledovatelia, za niekoľko dní dokážu nabrať aj tisícky nových. Dobrým príkladom je Separ, ktorý sa za 9 dní na CB dotiahol na métu takmer 12-tisíc followers. Alebo Demotivátor, ten ich má za týždeň viac ako 6-tisíc.

Rýchly nárast sledovateľov zapríčinil, že na TOP 15 ich už dnes potrebujete viac ako 5-tisíc, minulý týždeň vám stačila cca polovica. Zároveň zmenil aj poradie TOP influencerov.  Na čele rebríčka sa udržal Pil C, ktorý ako prvý slovenský „clubhouser“ prekonal métu 20-tisíc followers. Skokankou týždňa sa stala beauty bloggerka Martina Horňáková, ktorá sa dostala rovno na 3. miesto rebríčka.

Inak platí trend, že najrýchlejší rast majú influenceri z oblasti showbiznisu, ktorí tak pomaly z popredných priečok rebríčka vytláčajú ľudí z médií, biznisu či politiky. Tí patrili k early adopters, ale ako sa Clubhouse stáva čoraz masovejšou platformou, rastú aj počty sledovateľov viac mainstreamových influencerov.

Kto je influencer medzi influencermi?

Okrem počtu sledovateľov sme sa pozreli aj na vzájomné prepojenia medzi jednotlivými influencermi, teda kto má aký dosah a vplyv v tejto exkluzívnej skupine. Ako východiskový sme si zobrali zoznam TOP 50 influencerov k 10. februáru a zamerali sa na to, kto koho sleduje výhradne v rámci tejto skupiny.

A výsledok je veľmi zaujímavý. Neplatí, že prevaha v celkovom počte followers znamená automaticky aj to, že niekto je viac sledovaný medzi samotnými influencermi. Najviac ľudí z tejto skupiny, až 25, totiž sleduje Matúša Valla (v rebríčku TOP influencerov je až 9.), ten sa tak môže nazvať influencerom medzi influencermi.  Druhým najsledovanejším je Mišo Meško spolu s Pil C, majú zhodne po 22 vplyvných followers.

Na grafe nižšie vidieť vzájomné vzťahy medzi jednotlivými influencermi, celkovo ich je takmer 700. Čím je ich „gulička“ červenšia a väčšia, tým viac ľudí ich z tejto skupiny sleduje. Zároveň ich rozloženie (Force Atlas 2 v Gephi) ukazuje, že sú rozdelení do akoby dvoch bublín podľa ich vzájomných vzťahov. Na ľavo tá showbiznisová, na pravo „bratislavská kaviareň“. Bude zaujímavé sledovať, či sa so zmenou poradia TOP influencerov budú meniť aj tieto bubliny.

Sociálne siete a celkovo online priestor sa stal miestom s množstvom dezinformácií, klamstiev a nenávistných názorov. Tie sa šíria jeho neprebádanými zákutiami a zasahujú obrovské množstvo ľudí bez toho, aby o tom dotknuté značky a organizácie vôbec vedeli.

Slovenský startup Eatster si predsavzal, že zdigitalizuje slovenské reštaurácie. Cez aplikáciu vám totiž umožní objednať si jedlo vopred a po svojom príchode do reštuarácie si ho bez čakania už len vyzdvihnúť. Pri spustení novej verzie aplikácie ho však zaujímali názory, správanie a spätná väzba od svojich užívateľov, fanúšikov a potenciálnych zákazníkov.

Kritizovať prácu verejných inštitúcií je vždy atraktívne, ale v tomto prípade komunikačné dáta ukazujú, že je čas ich prácu aj pochváliť. Hovoríme o práci viacerých ministerstiev pri spravovaní ich profilov na sociálnych sieťach. Keď sa pozriete na počty interakcií za minulý rok, je zreteľný ich výrazný nárast a to najmä po zmene vlády.

To, že minulý rok bol v médiách v znamení korony, nie je prekvapivým zistením. Avšak dáta ukazujú, že z komunikačného pohľadu je pandémia Covid-19 najdominantnejšou témou minimálne za posledných 10 rokov.

Komunikácia na sociálnych sieťach, v slovenskom prostredí najmä na Facebooku, je pre politikov čoraz dôležitejšia. Tí najúspešnejší ňou každý deň zasahujú stovky tisíc potenciálnych voličov a neraz cez svoje profily komunikujú rozhodnutia a názory na najdôležitejšie témy.