Ako vysvetľujeme, prečo Bratislava potrebuje Nový Istropolis

03/23/2021

Od svojho ohlásenia vyvolal projekt Nového Istropolisu, ktorý pripravuje spoločnosť Immocap, množstvo diskusií a otázok. Niet sa čo čudovať, keďže ide o významnú lokalitu pri Trnavskom mýte, ktorej súčasťou je budova „starého“ Istropolisu. Ten bol postavený za účelom komunistických zjazdov, posledné desiatky rokov sa využíval sporadicky na rôzne koncerty alebo konferencie a v súčasnosti je takmer nevyužívaný. Celé územie je tak zanedbané a z pohľadu urbanizmu „mŕtve“.

Keďže zámerom developera je presvedčiť verejnosť o benefitoch svojho nového projektu a vytvoriť komunitu jeho podporovateľov, spustil aj profily Nového Istropolisu na sociálnych sieťach, konkrétne na Facebooku a Instagrame. A komunikáciu s kritickou verejnosťou a fanúšikmi na nich zveril do rúk Katedry Komunikácie. Náš prístup k zadaniu pozostával z troch krokov:

1. Stratégia maximálnej otvorenosti

Každý developerský projekt je verejnosťou vnímaný citlivo a tento obzvlášť. Vedeli sme, že vyvolá množstvo komentárov, ktorých značná časť bude výrazne negatívna alebo konfrontačná. Napriek tomu sme sa od začiatku rozhodli viesť čo najotvorenejší dialóg a nevyhýbať sa ani týmto reakciám. Nemazali a neskrývali sme preto žiadne komentáre. Za čiarou boli len vulgárne príspevky.

Logika za tým bola jednoduchá. Aj keď sa vám konkrétneho človeka presvedčiť nepodarí, diskusie pod príspevkami sú verejné a číta ich množstvo ďalších ľudí. Netreba totiž zabúdať, že väčšina používateľov sociálnych sietí zostáva v pasívnej rovine. Nikdy nič neolajkujú alebo nekomentujú, ale obsah konzumujú rovnako. To znamená, že keď reagujete na komentár, neodpovedáte len konkrétnemu človeku, ale v podstate celej komunite, ktorú zasiahne váš príspevok.

Zároveň otvorená diskusia vyvolá často reakcie aj vašich podporovateľov, ktorí sa za vás buď postavia, alebo priamo diskutujú s užívateľom s iným názorom.

2. Segmentácia dotknutých komunít

Ďalším krokom bolo rozčlenenie dotknutej verejnosti do viacerých cieľových skupín podľa toho, ktorý aspekt projektu ich zaujíma alebo vyvoláva reakciu. V tomto nám poslúžili dáta z predošlých diskusií, ktoré sme na základe obsahovej analýzy spracovali a ukázali, že diskutujeme s tromi rozličnými cieľovými skupinami:

  • Susedia projektu – ľudia bývajúci v bezprostrednom okolí Trnavského mýta. Pre túto skupinu sú najdôležitejšie témy ako vplyv projektu na dopravu v území, možnosti parkovania alebo funkcie, ktoré bude obsahovať.
  • Nadšenci architektúry – ľudia, ktorí citlivo vnímajú nahradenie pôvodnej budovy Istropolisu. Najväčšou témou je kvalita architektonického návrhu nového a starého projektu.
  • Bratislavčania hľadajúci kultúru – široká verejnosť obyvateľov hlavného mesta, ktorí sa zaujímajú o osud nového kultúrneho a kongresového centra a obávajú sa, aby Istropolis nedopadol ako projekt PKO.

3. Dôsledná príprava argumentov

Posledným krokom bola už len dôsledná príprava. Cieľom bolo komunikovať nielen otvorene, ale aj faktograficky a odborne s každou dotknutou skupinou, preto sme na začiatku študovali obrovské množstvo materiálov, od vypracovaných štúdii až po všetky verejné vystúpenia. Aj keď stále intenzívne komunikujeme so zástupcami developera, snažíme sa čo najväčšie množstvo reakcií spracovať bez nutnosti ich zásahu.

Nový Istropolis je beh na dlhé trate a bude určite ešte terčom mnohých polemík. Doterajšia skúsenosť však na množstve reakcií ukazuje, že otvorená a racionálna diskusia s dotknutými komunitami je cesta správnym smerom.

PS. Na záver komentár, ktorý vyhral internety 🙂

Chcete vedieť naše know-how či potrebujete riešenie na mieru?

Dohodnite si s nami krátky videohovor:

Email: toth@katedrakomunikacie.sk

Mobil: +421 908 169 879

Nechcete zmeškať novú analýzu?

Pridajte sa ku komunite fanúšikov komunikácie a dát.


Informácie o spracúvaní osobných údajov. Z odberu sa môžete odhlásiť kedykoľvek kliknutím na odkaz v pätičke newslettra alebo kliknutím na tento odkaz.